Dáma v zlatom

Keď som pred pár rokmi zbadala doma knihu Dáma v Zlatom, nikdy mi ani len nenapadlo, že po nej niekedy siahnem a už vôbec nie, že ma bude tak neskutočne baviť. V prvom rade som historické knihy považovala za nudné. A knihy o faktoch ma vôbec nelákali, veď na fakty mám predsa učebnice, no nie? Lenže Dáma v zlatom ma napokon veľmi milo prekvapila.





Anotácia: Za koľkými obrazmi sa skrýva toľko vášne a lásky, ale aj toľko tragédií? Fascinujúci príbeh diela Gustava Klimta a jeho modeliek, s ktorými si dejiny zahrali krutú hru.

Gustav Klimt patrí k najvýraznejším zjavom svojej doby a tento príbeh by bol výnimočný aj vtedy, keby končil dátumom jeho smrti. On však pokračuje takým nezvyčajným tempom a smerom, až by si mnohí protagonisti radšej priali, aby sa nikdy nestali jeho súčasťou. 

Obraz Adele Blochovej-Bauerovej patrí k najvýznamnejším dielam moderného umenia. Jeho autorom je charizmatický muž s množstvom vzťahov aj nemanželských detí, žena na obraze pochádza z vyšších kruhov a jej židovská krv zohrá v celom príbehu oveľa väčšiu úlohu, než by si ktokoľvek na začiatku minulého storočia dokázal predstaviť. 

Autorka knihy zachytáva viac než sto rokov dramatického živote strednej Európy a Viedne, ktorou sa prehnali umelecké avantgardy, ale aj nacisti a povojnové roky sa niesli v znamení budovania mýtu o Rakúsku ako prvej Hitlerovej obeti. Kruté dejiny zmietli časť jej obyvateľov a s nimi aj všetko, čo kedy mali, vrátane vzácnych umeleckých diel, ktorých vznik ako mecenáši moderného umenia podporovali. 

Kniha opisuje príbeh Gustava Klimta, jeho osudových žien a potomkov, ale aj boj Adelinej netere Marie Altmannovej o navrátenie ukradnutých obrazov a osudy desiatok významných osobností európskeho kultúrneho života, ktorých životy sa pretli za nečakaných okolností. 

*

Anne-Marie O'Connorová, autorka knihy, je americká reportérka, ktorá sa rozhodla spísať skutočný príbeh Adele, dievčaťa z najslávnejšieho obrazu Gustava Klimta. Obraz sám o sebe je naozaj jedným z najznámejších diel a jeho cesta históriou je kľukatá, na niektorých miestach dokonca plná prekvapivých spojitostí a niekoľkokrát aj  zamlčovaná. Preto sa ani nečudujem, že Anne-Marie sa rozhodla venovať práve tomuto obrazu a pátrať po stopách slávneho obrazu, no málo slávneho príbehu.

Už od začiatku knihy som nemala pocit, že čítam učebnicu dejepisu, práve naopak, do deja som sa dostala celkom rýchlo, pomocou rozprávania, ktoré podávalo fakty s ľahkosťou. Na niektorých miestach mi síce opisy situácii pripadali až moc detailné, ale koniec koncov pomáhali k lepšiemu vykresleniu situácie.

V úvode sa kniha venuje Viedni v období pred namaľovaním obrazu, teda obdobiu na konci 19.storočia. Hovorí o spoločnosti, o jej názoroch a konvenciách a v neposlednom rade o židovskom obyvateľstve a stupňujúcej sa nenávisti. Z môjho uhľa pohľadu bola táto časť jedna z najlepších, prinášala najviac informácii ohľadom obrazu, Adele a Gustava Klimta, čo je v zásade to najpodstatnejšie a to, čo som od knihy očakávala. Život Gustava Klimta bol jednoducho zaujímavý, taký, aký väčšinou veľký umelci viedli. V mnohom kontroverzný a v mnohom prekvapivý. Taktiež ma celkom prekvapuje, ako málo sa v knihe Anne-Marie venuje špekuláciam ohľadom romániku medzi Adele a Gustavom.

Lenže čím ďalej sa posúvame, tým viac sa kniha odkláňa od toho pôvodného, hlavná téma - obraz - akosi zostáva niekde na okraji. Viac sa dočítame o živote Bloch-Bauerovcov. Keďže boli židia, obdobie druhej svetovej vojny bolo pre nich katastrofické a  Dáma v zlatom sa v istom bode odkláňa od základnej témy - umenie. Tu sa teda kniha venuje všetkému možnému - koncentračným táborom, útekom do zahraničia. Pričom by úplne stačilo venovať sa arizácii a riešiť čo sa dialo v tomto období s umením. Všetky ostatné veci ohľadom histórie tu boli tak trochu navyše a aj bez týchto častí by kniha bola dobrá a nemala by som pocit, že jej niečo chýba. Pokiaľ by som nemala celkový záujem o históriu, niekde po sto päťdesiatej  strane by som to jednoducho vzdala.

V druhej polovici sa (konečne!) dostávame k (druhej) podstate veci - súdny proces, získavanie ukradnutého vlastníctva rodiny Blochovej-Bauerovej.  Opäť veľa zaujímavého, ale aj veľa zbytočného. Priebeh deja sa mi už zdal taký pomalý, že sa aj moje čítanie spomalilo. Opisovanie súdnych procesov nemusí baviť každého a občas mi prišlo podávanie informácii trošku subjektívne. Aj tak však ešte stále zostáva priestor pre vlastný názor na to, ako celý príbeh obrazu skončil.

Toho dobrého, je teda omnoho viac ako toho zlého a nečitateľného.

V prvom rade, kniha sa dobre a relatívne ľahko číta. Je to jedna z tých, kde sa strany samé obracajú.  Aj napriek slabším pasážam a rozvlečenému koncu, som knihu prečítala za menej ako týždeň, čo je pri jej 400 stranách celkom slušné.

Dáma v zlatom sa taktiež celkovo venuje téme umenia počas druhej svetovej vojny a aj tomu, čo sa s ním dialo po nej. Je to jedna z vecí, ktorú som vôbec nečakala, že sa objaví a ani vo sne mi nenapadlo, ako veľmi prepojené niektoré veci sú. (A ako niektoré nesúvisia vôbec, ale zjavne do knihy museli byť dané...)

Celkovo bola kniha jedna z tých najlepších, aká sa mi za posledné obdobie dostala do rúk. Pre niekoho kto má rád Klimta a umenie by to malo byť v podstate povinné čítanie. Zároveň mám po prečítaní hroznú chuť navštíviť Viedeň a siahnuť po každej knihe, ktorá bude aspoň trochu podobná ako Dáma v zlatom.

A čo ma kniha naučila? Uvažovať nad ľuďmi, ktorí sú na obrazoch vyobrazení, nad príbehmi, ktoré zapadli prachom a pravdepodobne už nikdy nebudú napísané, ani vypočuté, aj keď ich tváre sa na nás budú ešte dlho pozerať zo stien galérii.