nedočítané knihy
16:48:00
"A toto si čítala?"
"No jasné!" ...ale len do polovice.
O prečítaných knihách hovoríme stále. Alebo o takých, ktoré si chceme prečítať. Ale čo tie, ktoré zostanú neprečítané?
Problém nedočítanej knihy sa u mňa objavuje dosť často. Nie je to preto, že knihy sa mi nepáčia, alebo že nie sú dobré. Jednoducho mám pri čítaní pocit, ako by sa tie stránky množili, keď sa nepozerám. Po každom otočení pribudnú ešte dve a ja pohľadom hypnotizujem čísla a čakám, kedy už konečne budem na konci. Ale ja ich chcem prečítať, prisahám!
Niekedy však poviem, že som tú čo inú knihu prečítala. Je to taká nevinná lož, naozaj. Nikomu neublíži a ja vlastne viem o čom hovorím, keď o danej knihe rozprávam. Aj tak sa za to cítim niekedy previnilo. Prepáčte mi, milé knihy.
Dnes teda spomeniem pár kníh, ktoré nemali to šťastie zaradiť sa do poličky prečítané. Dúfam, že mi to nemajú za zlé.
1. Jana Eyrová - Charlotte Brontë
Táto knižka v staručkom rozpadávajúcom sa vydaní sa ku mne dostala keď som mala asi desať-jedenásť rokov. Dala mi ju do ruky mama, keďže to bola jedna z jej prvých kníh, a tak som sa pustila
Druhýkrát som sa k nej znovu dostala, keď som mala štrnásť rokov a opäť som ju nedokázala prečítať dokonca. Ale prečo?
Možno to bude tým, že som vedela ako to bude pokračovať. Nedokážem si presne spomenúť, či som sa koniec dozvedela v televízii, keďže zrovna v tom čase na Slovenskej televízii chodievala Moja naj kniha, alebo som sa ten koniec niekde dočítala, jednoducho, už mi bolo povedané, kam to celé vedie. Tým pádom pre mňa kniha stratila čaro a už sa mi do nej vôbec nechcelo, aj keď vlastne nebola podľa mňa ani zlá, ani zdĺhavá a ani nadpriemerne nudná.
Faktom však zostáva, že to je jedna z tých kníh, o ktorej sa vyjadrujem ako o prečítanej a jedného dňa sa možno dostanem aj k tomu, aby som sa dostala na koniec, po úplne poslednú stránku.
2. Pán prsteňov - J.R.R.Tolkien
Táto trilógia bol boj, ktorý som vzdala niekde v polovici. Samozrejme, celá moja túžba prečítať si knihy vychádzala zo zásady najskôr knihu, potom film. A tak som sa v lete pred dvomi rokmi pustila do čítania, požičala si prvú knihu z knižnice a začala čítať. Čakala som, že sa do toho pustím rovnako ako do Hobbita a prečítam to za pár dní. Mýlila som sa. Skúšala som rôzne taktiky od nárazového čítania po plánované denné čítanie,no nakoniec mi prečítať prvú knihu trvalo mesiac. A tak som knihu vrátila do knižnice presne v deň, kedy som ju mala vrátiť a neviem čo za nápad bolo zobrať si druhú. Možno som stále naivne dúfala, že sa mi podarí prečítať ich všetky.
Druhá kniha avšak nepriniesla žiadnu zmenu. Opisy, ktoré si inak väčšinou v knihách užívam, sa stali utrpením a o tom, aby som sa vyznala v jednotlivých menách,miestach a príbehoch, som mohla asi len snívať. Pri tom, stále bolo niečo, čo ma pomalými krokmi posúvalo ďalej a ja som občas nejakú tú stránku preložila z jednej strany na druhú. Ale nedostala som sa ďaleko, sotva v polovici druhej knihy som sa vrátila k čítaniu Harryho Pottera a vzdala som môj pokus dočítať Pána prsteňov. (Ani tie filmy som si ešte nepozrela.) Ale možno jedného dňa...
3. Doktor Živago - Boris Pasternak
Ach, ruská literatúra... Doktor Živago sa mi dostal do rúk spolu so slovami "to je dobré, to si prečítaj". Čo tým však bolo myslené, to som zistila, až keď som sa vrátila so slovami, že to asi nikdy nedočítam. A odpoveďou mi bolo ľahké a celkom milé "veď ani ja som to nedočítala. ale nevadí, kniha je to dobrá."
Doktor Živago je naozaj dobrá kniha, veď spočiatku som dychtivo pretáčala stránky a hltala každé slovo. Ale časom sa mi objavili v poličke iné knihy a už ma viac osudy postáv nezaujímali, kniha sa mi zrazu zdala dlhá (pričom nie je až tak dlhá a má okolo 400 strán). Je to však jedna z tých, ktorú chcem, naozaj chcem jedného dňa prečítať. Ešte stále som z nej nevybrala záložku, čo je znak toho, že kniha je v procese čítania. Škoda len, že ju čítam už 9 mesiacov...
Doktor Živago je naozaj dobrá kniha, veď spočiatku som dychtivo pretáčala stránky a hltala každé slovo. Ale časom sa mi objavili v poličke iné knihy a už ma viac osudy postáv nezaujímali, kniha sa mi zrazu zdala dlhá (pričom nie je až tak dlhá a má okolo 400 strán). Je to však jedna z tých, ktorú chcem, naozaj chcem jedného dňa prečítať. Ešte stále som z nej nevybrala záložku, čo je znak toho, že kniha je v procese čítania. Škoda len, že ju čítam už 9 mesiacov...
A iné...
Takýchto kníh leží v mnohých policiach hrozne veľa. Nie som človek, ktorý sa donúti k čítaniu a povie si, že keď som už raz začala, tak to musím aj dokončiť. Pred pár dňami som napríklad vzdala Hodvábnika a Popol všetkých zarovná. Oni potom tak nenápadne zmiznú na goodreads z kolonky currently-reading...ale nejdú do tej, kde sú prečítané knihy. Toľká škoda.Ale prečo sa to teda deje? Prečo nedočítam niektoré knihy do konca?
Odpovedí je viac. Prvou z nich je vyspoilerovanie. Pokiaľ viem čo sa bude diať a ako sa kniha skončí, jej šance na dočítanie klesajú. Rovnako to je s filmami a seriálmi.
Druhá - zamotanie sa v deji. Pokiaľ sa knihy pár dni nechytím a potom neviem o čom som čítala, už sa len málokedy vrátim späť. Najmä pri knihách s komplikovanými dejovými líniami mi robí problém prerušiť čítanie a opätovne sa k nemu vracať. Annu Kareninu som musela prečítať za pár dní, lebo keby tak neurobím, neprečítam ju pravdepodobne nikdy.
A tretia - stratenie záujmu o postavy a dej. Spočiatku všetko ide hladko a potom sa čítanie spomaľuje. Vtedy viem, že dej stráca na zaujímavosti a už sa len ťažko donútim k tomu, aby som čítala ďalej. Toto sa mi stáva pravidelne pri povinnom čítaní, ktoré ale bohužiaľ dočítať musím. Bonusom sú nesympatické postavy v úlohách rozprávača. Pri nich sa väčšinou neudržím do stej strany a knihu odkladám.
Ako to teda zhrnúť? Možno má každá kniha, ako každý človek, svoj osud. A je jej dané, či ju prečítam alebo nie.
Alebo som možno len ja občas veľmi náročná a veľmi lenivá.
Každopádne, niektoré dobré knihy som prečítať nedokázala a iné, zlé, som predsa len dočítala. Možno sa jedného dňa napravím a prečítam všetko, čo čítať začnem. Ale dnes to nebude, to ešte budem musieť veľa kníh odložiť bokom. Dúfam však, že momentálne rozčítanej Dáme v zlatom to nespravím.
1 komentárov
Tie Búrlivé výšiny, ktoré máš na fotke v edícii Sme - pre mňa sú obe edície (19. a 20. stor.) od nich nečitateľné a plné premáhania. Nemyslela som si, že to môže byť v použitom až mikro písme, ale ozaj je.
OdpovedaťOdstrániťAnnu Kareninu som čítala rok, ale som rada, že som ju dočítala. To je tak, keď sa stretne dlhý príbeh s mnoho ďalšími novými na poličke...