filmy #2

Nastal čas oprášiť priečinok s filmami. Ak neviete, čo si vrámci prokrastinácie vo voľnom čase pozrieť, tu je hneď niekoľko tipov. Nasledujúce filmy patria medzi moje obľúbené. (Preklad: som ochotná rozprávať sa o nich kedykoľvek a s kýmkoľvek.) A ja dúfam, že niekto z nich bude podobne nadšený ako ja. 

Ako inak začať, než veľkolepo? Interstellar je film od Christophera .Nolana, ktorý mi prevrátil všetky myšlienky naopak a podobne ako pri Inception som sa len nemo pozerala na obrazovku. Ak neviete, o čom Interstellar je, hneď vám to všetko objasním. Zem pomaly ale isto prestáva byť vhodným miestom na bytie a tak NASA vyšle do inej galaxie skupinku astronautov, aby našli nové miesto na život. Samozrejme, nie je to jediná téma filmu, ale nebudem zbytočne spoilerovať.

(Moja spolubývajúca reagovala na Interstellar nasledujícimi slovami: „Prečo? Prečo? Prečo? ČO? Prečo?“)

Dvojhodinový (dosť epický) film má navyše úžasnú hudbu, ktorú, ako je už pri filmoch Christophera Nolana zvykom, napísal Hans Zimmer. Takže, ak ste nekonečne fascinovaný vesmírom, pravdepodobne tento film už poznáte...Ale ak náhodou nie, pozrite si ho. Po pozretí budete rozmýšľať nad zmyslom vlastnej existencie a možno vám vybuchne hlava, ale fakt to za tie pocity stojí. (Až na ten koniec, ale nejdem spoilerovať!) 

Ak ste ho už videli, pozrite si ho znovu.

(csfd) 

Japonský snímok je jedným z najkrajších a najzaujímavejších filmov, aký v svojom priečinku mám. Nenechajte sa odradiť tým, že je to „rozprávka“. Nie je. Aspoň pre mňa to nebola len rozprávka, ale hotové umelecké dielo so všetkým, čo by také dielo malo mať. S emóciami, atmosférou a niečím, čo to všetko spojilo dohromady.

Ale stačilo už ospevovania, prejdime na dej.

Keď sa desaťročné dievča spolu so svojimi rodičmi dostane na divné, opustene vyzerajúce miesto, hneď vie, že niečo nie je v poriadku. A má pravdu. Jej rodičia sa premenia na prasatá a jej jediným cieľom je premeniť ich naspäť. Ocitá sa teda v kúpeľoch pre bohov, ktoré riadi Yubaba...Aby som zase neprezradila až príliš veľa, useknem to už tu.

Príjemné pozeranie, pri ktorom sa nenaplačete.

Na rozdiel od nasledujúceho filmu...

(csfd) 

Som slabé dieťa a práve preto som tento film viac-menej preplakala. Možno som ho fakt mala pozerať až teraz niekedy a nie keď som mala trinásť rokov. Mno. Zase raz rátam s tým, že dosť ľudí tento film pozná pretože obsadenie. 

Ennis a Jack sa zoznámia v roku 1963, keď obaja hľadajú prácu a napokon končia pri pasení oviec. Neskôr sa stanú najlepšími priateľmi (ehm),ale toto obdobie sa napokon končí a tak sa ich cesty musia rozísť. Čo však neznamená, že sa už nikdy v živote neuvidia. Na tieto udalosti sa prevažne sústredí prvá polovica filmu. o ktorej musím povedať, bola menej bolestivejšia a takisto pomalšia ako tá druhá.

Príbeh však nebol originálne napísaný pre filmové plátno. Podkladom bola poviedka od Annie Proulx, ktorá vyšla v roku 1997. (Aj tú sa oplatí prečítať...A plakať.)  

Každopádne, jedny z vecí,  ktoré sú na tomto filme naozaj naozaj dobré sú herecké výkony a scenár. A napokon samotná problematika, na ktorú to všetko poukazovalo. 

Na koniec poviem asi len toľko, že mám hroznú chuť pozrieť si to znovu. Rovnako ako zvyšné dva filmy. 

Mala by som sa spýtať na to, aké filmy mi odporúčate, ale momentálne sa topím vo filmoch, ktoré si chcem pozrieť. (A aby to nestačilo asi 300 ďalších ide do kín tento rok.)