kto chytá v žite

12:16:00









Keď sa mi prvýkrát dostala táto kniha do rúk, nepokladala som ju za nič dôležité či prevratné. Len niekoľko strán sťažovania sa na život bez akéhokoľvek výnimočného nápadu. Ale nečudujem sa, pretože som mala o rok menej ako teraz a mnoho vecí bolo úplne inak. Samotný dej sa mi vtedy zdal najpodstatnejšou zložkou a nemala som dôvod hľadať za niektorými vecami hlbší význam. Nebolo to tak. že by som nerozumela tomu, o čom Salinger vlastne v knihe píše. Skôr som to vtedy nepokladala za niečo, čo sa ma priamo týka. Viete, svet bol vtedy plný kvietkov a ešte jedného roku na základnej a ja som bola stále nesamostatné dieťa. 

Možno už nie  som až také malé  dieťa, ale Kto chytá v žite teraz presne vysvetľuje, prečo sa radšej nazvem dieťaťom ako čímkoľvek iným. 


Moja láska k tejto knihe prišla až v momente, kedy som si zaobstarala svoju vlastný výtlačok a nepožičala som si ju z knižnice. Na vlastnení tej knihy je pre mňa totiž niečo osobné a krásne. Paperback je už poohýbaný, polámaný na väzbe a obliaty, niekoľko viet v knihe podčiarknutých.  Ale mne to vôbec nevadí a to si na knihy dávam pozor a snažím sa udržať ich v dobrom stave. 

Ďalší moment uvedomenia si prišiel, keď som zaspávala a uvažovala nad tým, čo vlastne tá kniha pre mňa znamená. A uvažovanie nad myšlienkami z knihy ma zaviedli až do snov. 

No a potom otočenie sa naspäť a pohľad na to, čo sa so mnou deje. 

Posledné dni totiž nebývam doma, ale preč. Nechodím po uliciach rodného mesta a musím riešiť veci, ktoré by inak vybavovali moji rodičia, stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma občas celkom desia a uvedomujem si, že asi to už nebude také jednoduché. A ja vôbec neviem, čo bude ďalej.  

Občas sa prichytím pri tom, ako uvažujem či vlastné má zmysel ísť ďalej alebo či má vôbec zmysel fungovať. Alebo či sú všetci navôkol naozaj takí, ako pôsobia a ako sa predo mnou správajú. Alebo či vlastne má zmysel dospieť a bla, bla, bla... 




Okrem iného sa Holden počas svojho putovania domov ocitne v múzeu, kde chodil ako dieťa zo školy A všetko je rovnaké. Len on je iný. Vždy, keď tam chodí, je iný. A nerozprávame sa len o tom, ako vyrastie. Ale napríklad aj  o tom, s kým je vo dvojici, akú bundu ma oblečenú...

Pokojne môžem prehlásiť, že to je moja najobľúbenejšia časť tej knihy. Možno preto, že som sa v tom momente našla a musela som si dokonca niekoľkokrát túto pasáž prečítať. Ale ako to vysvetliť? Asi takto: I can't explain what I mean. And even if I could, I'm not sure I'd feel like it. 

Je na tom niečo hrozne upokojujúce. Myslím, na veciach, ktoré sa nemenia. 

A potom je tú tá jeho červená čiapka a kačice v parku, malá Pheobe a samotné chytanie v žite. Ale o tom si nájdete aj kopu iných článkov, ktoré vysvetlia význam jednotlivých prvkov v knihe. Mne však ide teraz o niečo iné - o vysvetlenie toho, čo pre mňa vlastne táto kniha znamená. 

(Čiapka je vlastne dosť podstatná a povedala by som, že je hneď po múzeu mojou druhou obľúbenou vecou v celej knihe.)

Ako človek, ktorý má pätnásť rokov, môžem povedať, že momentálne je to pre mňa niečo ako bezpečné miesto. Viete, kniha, ku ktorej sa vrátim a niekto v nej bude rozumieť. Vlastne je to jedna z tých kníh, čo vo mne zobúdza túžbu žiť v nej. Nemyslím v deji alebo tak, myslím medzi slovami a písmenkami, proste len sa nejako rozptýliť medzi tými myšlienkami. 

Zase to neviem poriadne vysvetliť. 

Každopádne, asi ju o pár rokov budem vnímať inak a zase sa vrátim k postoju, že tá kniha je fakt nanič. Ale teraz to nechám tak a budem ju považovať za jednu z mojich obľúbených kníh. 

Naozaj, ak sa niekedy cítite sami alebo ak niekedy nemáte radi celý svet a dospelákov (čo je u mňa dosť často) prečítajte si Kto chytá v žite.  

To je pre dnes asi všetko, čo som chcela napísať. Nie je to celkom všetko, samozrejme, pretože to by sme tu boli naozaj veľmi, veľmi dlho. Ale to podstatné tu je a som rada, že to tu je. 

Na koniec ešte jeden z mojich obľúbených citátov: 

"Anyway, I'm sort of glad they've got the atomic bomb invented. If there's ever another war, I'm going to sit right the hell on top of it. I'll volunteer for it, I swear to God I will. " 


(A čo vy a táto kniha?)  

(Citáty sú po anglicky, pretože som knihu čítala po anglicky a slovenský preklad momentálne k dispozícii nemám, A viete, viac sa mi páčia anglicky ako slovensky.) 


You Might Also Like

4 komentárov

  1. moc pěkný článek :) tuhle knížku si už delší dobu chci taky přečíst, a musím říct, že o ní píšeš tak pěkně, že mě to motivuje k jejímu přečtení ještě víc. jinak moc gratuluju k založení blogu - tedy, že jsi k tomu našla tu odvahu a tak. tu já zatím nemám, ale snad to taky brzo přijde :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Salingerové knihy chytajú za srdce - určitým spôsobom. Skús si niečo prečítať od Murakamiho. Nieje pre každého a ak ťa zaujme jeho štýl písania - tak nech sa páči.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Murakamiho poznám, už som od neho pár kníh prečítala a keď si nájdem čas na nejakú ďalšiu, tak sa určite pokúsim napísať článok :) Ďakujem za komentár :)

      Odstrániť

credits

header: drawing of a book: http://www.freepik.com/

Odporúčaný príspevok

lo-li-ta

V jednej ruke káva a v druhej Lolita, vydanie staršie ako ja sama a ten obal, ktorý si pamätám ešte z detstva. Nabokovova Lolita ve...

Celkový počet zobrazení stránky