niekoľko slov na úvod

  "Excuses are born out of fear.  Eliminate your fear and there will be no excuses."

  Ani neviem, kedy mi mama povedala, že by som si mala založiť blog. Zaujímavé je, že túto radu som si zapamätala a mala som ju v hlave niekoľko mesiacov. Na rozdiel od iných, podstatne nudnejších, ako napríklad "mala by si viac cvičiť" alebo "mala by si si upratať".  A tak som tu, snažím sa zbúchať zmysluplný prvý článok a už teraz viem, že to nebude nič moc.  Musím zapracovať na svojom sebavedomí. Inak aj to je jeden z dôvodov, prečo som tu.  

Pred týmto blogom bolo pár pokusov o rozbehnutie niečoho podobného,  ale ani k jednému z nich som sa príliš nepriznávala.Aspoň nie pred rodinou a kamarátmi. Nastal čas to pomaly zmeniť a začať sa prezentovať, lebo s prístupom "budem tvoriť, ale nikomu neukážem, čo som spravila" sa asi ďaleko v živote nedostanem. A úprimne, chcem sa dostať v živote na Island.   To je dosť ďaleko  - 2926 kilometrov.

Na úvod jasne vysvetlím, čo písať chcem a čo písať nechcem. A pod pojmom "nechcem" myslím, že to naozaj nikdy, nikdy, nikdy nebudem chcieť písať a zverejňovať. Dva roky písania fanfikcii mi stačili, takže od toho sa budem držať ďalej. Aj od akejkoľvek inej zdĺhavej fikcie, ktorá by sa mohla rozrásť a zmeniť sa z nevinného zvieratka na obludu.  Už  mi stačilo tých tvrdení, že tentokrát to naozaj zvládnem napísať len na jeden diel. (Nezvládnem, pretiahne sa to na 17 000+  slov.)

Naopak, čo ma bude tentokrát baviť viac, je písanie o knihách a o filmoch, o všetkých tých veciach, ktoré ma zaujmú. Niekedy sú to nepodstatné fakty o Harry Potterovi, inokedy čierne diery a občas len nejaké náhodné video na internete alebo cesta vlakom.  

Neuveriteľne som sa tešila na deň, kedy sa mi podarí (opäť) nabrať odvahu a založiť blog. Čakala som len na jedno, na začiatok školského roku a na zmeny, ktoré s ním prídu. Možno preto, aby som na zmenu mala dôvod aj ja. Keď už sa zmení všetko okolo mňa. 

A tak som tu, síce mierne vydesená z toho, ako vôbec plánujem napísať zmysluplný článok...Ale rada, že som konečne blog založila.  

                                                                                                                                                -  Kamila