z priečinku: filmy

Keď sa pozriem na môj priečinok s filmami, zdá sa mi akosi podozrivo malý. Možno to bude tým, že sa mi v poslednej dobe nechce žiadne pozerať. Alebo tým, že stále pozerám dookola tie isté. Každopádne, vytiahla som z tohto priečinku  troch mojich obľúbencov a hodila ich do článku. 

Comet (2014)

Film, ktorý je ako skladačka. Dell (Justin Long) je hrozný narcis a neverí na lásku. Kimberly (Emmy  Rossum) , nečakane, na lásku verí. Stretnú sa, keď padajú hviezdy a potom sú všetko len rozlične pohádzané scény, obrazy (sny?). Milujem, milujem, milujem, keď je film podaný iným spôsobom, keď scény na prvý pohľad nenadväzujú. A práve pri Comet to tak úžasne fungovalo, že som si to musela pozrieť znovu a znovu. Hlavne pre  atmosféru filmu, pre myšlienky, ktoré odznievajú počas 91 minút.  

Možno to nie je práve filmová klasika s najlepším hodnotením, no v mojom priečinku filmov má svoje miesto.  Nenechávajte sa odradiť, ak to na prvý pohľad vyzerá ako príliš sladký a zamilovaný film. Comet je o láske, rozchode a všetkým, čo je medzi tým. 

Inception (2010)

Asi by som to ani nebola ja, keby som tu tento film nespomenula. Doteraz si pamätám na to, ako som po prvom zhliadnutí len sedela a bez slova pozerala na záverečné titulky. Odvtedy som, samozrejme, Počiatok videla ešte niekoľkokrát, až pokiaľ som pochopila, čo sa vlastne v poslednej polhodine filmu  udialo. 

Aby ste boli v obraze, ak ešte Inception nepoznáte, film sa odohráva vo vykonštruovaných snoch. A sen v sne vie byť občas šialene mätúci. 

V prvej polovici filmu sa všetko rozbieha a chvíľu mi trvalo, pokiaľ som pochopila, o čom vlastne točia. V druhej som sa dočkala akcie a záver ma úplne položil. V kombinácii s hudbou Hansa Zimmer-a bol teda film ako celok úchvatný. Ja by som o Inception mohla písať asi donekonečna, ale to by bolo tak trošku zbytočné. Ak ste to ešte nevideli, nájdite si dve a pol hodiny, pripravte si jedlo a pozerajte na chlapov v oblekoch (a Ellen Page) ako sa premávajú po snoch. (Aj ja chcem také sny.) 

                                                                                                        Jongens (2014) 

Chlapci. Ten názov asi hovorí za všetko a je v ňom povedané presne to, o čom holandský film je. O dvoch chalanoch a ich tvrdohlavosti, o hľadaní seba samého a vyrovnávaní sa s tým, že nie vždy sa  chlapec zamiluje do dievčaťa. Niekedy sa proste zamiluje do chalana. Dejovo naozaj jednoduchý film, ktorý je skôr na oddych. Ani neviem, koľkokrát som ho vlastne videla, no vždy vo mne zanechal rovnaký pocit.  Až teraz si uvedomujem, že v porovnaní s inými filmami sa v tomto rozprávalo pomerne málo. Všetko podstatné bolo ukázané aj  bez slov. (Teda, nemôžem zabudnúť na klasickú vetu každého filmu s podobnou tématikou - "Ja nie som gay.") 

Netreba k nemu písať veľa a ani nad ním  príliš uvažovať. Stačí si ho pozrieť a vychutnať si atmosféru. 

 Aké filmy sú vaše obľúbené? Poznáte niektorý z týchto 3?  Môžete dať vedieť v komentároch. Prajem príjemný zvyšok dňa :)