list osamelému jednorožcovi
18:31:00
Drahý osamelyjednorozec.blogspot.sk,
dlho sme sa nevideli, čo? Zapadol si prachom, moje nápady na články zmizli a odhodlanie zostalo založené niekde medzi zošitmi zo základnej školy. Týmto listom Ťa však chcem poprosiť o odpustenie a tiež Ti oznámiť, že som nakoniec to odhodlanie spomedzi zošitov vyhrabala.
Mala som viac pokusov vrátiť sa k Tebe, naozaj. Ale bola som ako mladý a neodhodlaný chlapec, ktorý sa zamiloval a teraz sa bojí povedať o tom svojej vyvolenej. Pri každej myšlienke na návrat ma opäť dostala panika a nedokázala som si predstaviť, že by som svoje názory a pocity zdieľala na internete. Veď predsa, koho by také veci zaujímali? Som len jedna z tisíca.
Ale potom som si uvedomila, že mi chýbaš. A všetky prečítané knihy sa mi kopili, nedočkavo čakajúc, kým im obetujem aspoň trochu času a napíšem pár riadkov. O nich. O mojich názoroch a pocitoch, ktoré vo mne prebúdzajú. Lenže niektoré veci opäť nestáli na mojej strane. To bol november a ja...Sedela som vo vlaku, cestujúc na nepekné miesta, rozmýšľajúc nad škaredými vecami. A o také veci som sa nechcela deliť.
Tak som čakala na lepšie obdobie. Ono napokon naozaj prišlo. Robila som jarné upratovanie, blog na niekoľko mesiacov zamkla a snažila sa spraviť z neho niečo prijateľné, pekné miesto pre ďalšie články. Spísala som do bodov, čo chcem a čo nie, čo potrebujem urobiť a kde chcem začať.
A teraz Ti píšem tento list, nech si už nemyslíš, že som zabudla, alebo že už nechcem písať. Dostal si nový vzhľad a hádam konečne budeš živý a ja už nestratím chuť písať o tom, čo mám naozaj rada.
Lebo ak nebudeme v živote robiť to, čo nás baví a napĺňa, na čo vlastne budeme žiť? Aby sme trávili dni v letargii? Aby sme zaspávali so slzami v očiach a prázdnym srdcom? To teda odmietam, už stačilo.
Dnes svieti slnko. Dúfam, že svieti aj na Teba - na tento niekoľko mesiacov zabudnutý blog.
S láskou, Kamila. .
0 komentárov